Tohtorocnu put za krasami a upomienkovymi predmetmi sme nezacali najstastnejsie. V Marrakech nas pri pristavacom manevri najprv asi pol hodinu drzali vo vzduchu tesne nad mestom (kruziacich) a pri klesani na ranvej sme vleteli do celkom silnej burky. Ta potom nepolavila niekolko dalsich hodin, tak sme si uzili slusny lejak v pustnej krajine. Kvoli tomuto zazitku a neskorsej nocnej ceste autobusom s AC cez Vysoky Atlas sme skoro vsetci prechladli. Poniektori na tom boli horsie, niektori trosku lepsie
Druhy den rano sme prechadzali pustou pod stitmi Vysokeho Atlasu smerom do Zagory
Neuveritelne, ale dali sa do opravy mostu, ktory bol zruteny asi privalovym dazdom. Minuly rok o oprave nebolo ani chyru, ani slychu
A opat po roku prechadzame cez Valee du Draa. Naozaj pekne miesto...
Stara dobra Zagora (cislo 2 na mape)... Mesto plne dotieravych "sprievodcov" a podobnych darmozracov. Najdu sa tam samozrejme ako vsade inde aj prijemny a dobri ludia
kto kupi datle? menej ako bednicka sa tu kupit neda...
Do Zagory sme sa ponahlali znovu na strednajsi miestny trh. Je to nieco ine ako na ostatnych miestach, nie tak skazene turistami a potrebami miestnych nakupovat len stare domace potreby a cinsky textil - i ked samozrejme aj to sa tu najde, ale v malom mnozstve
Doplnok miestnej hromadnej dopravy
Zahradkari u nas by sa mohli priucit, ako sa vyuzivaju jednotlive plodiny na pestovanie plodin inych, alebo sa tu pustili s vervou do studovania a presadzovania Micurinovych projektov
A kedze zo zahradky je vsetko vzdy najlepsie, chlapik nam par svojich datli obral a za velmi vela penazi (par dirhamov) predal -ale za tu show to stalo
Nieco ako ostnaty drot, mozno ucinnejsie...niekde tuto paradu nahradzaju rozbitymi sklenennymi flaskami
Za tuto paradu a cely ten cirkus co nasledoval, sme zaplatili 1400Dh za 4 osoby, z coho nam nakoniec nas mily "sprievodca" vratil 400 za nesplnene sluzby. Ak budete od takeho hajzlika skusat mamit peniaze za nieco, co on povazuje za dostatocny servis, mozno sa vam aj hlas vrati, tak ako Katke
Takto vyzera ostrazity, dobre anglicky hovoriaci, skuseny a hlavne poctivy sprievodca...skoro celu cestu spiaci. Vylet na duny Chigaga trval od 14:00 jedneho dna do cca 12:00 dna druheho. Za tu dobu sme sa nasrali, nasmiali, navracali a navytriasali az neskutocne vela
Zo Zagory sme mali vyrazit o 15:00. "Guide" nas stretol nahodou na ulici a presunul cas o hodinu skor, aby sme mali cas na dunach aj za denneho svetla...
po hodine sme dorazili na takuto pistu, kde sa nas sofer (asi 60 rocny ujo) zacal pomaly stracat a s problemami hladal cestu...
do tohto campu sme dorazili a pobudli v nom asi 20min, aby sa nasi dvaja xxx mohli porozpravat a zasmiat s rodinou...
neskor sme stretli jeep, ktory sme si zaplatili my den predtym, ale nakoniec sa v nom viezli nejaki svajciari, lebo zaplatili viac. nam ostal stary dobry Land Rover Defender bez AC, iba s okienkami dokoran...
vylet takehoto typu s inym sprievodcom by bol asi zaujimavejsi
stretli sme aj najakeho zbludilca z (udajne) pred par dnami skoncenej Rallye Paris-Dakar. nez som stihol zapnut fotak, vozitko bolo v tahu a nechalo za sebou len prach...ktory nakoniec uviazol v nasich ociach a nosnych dutinach a zahyboch odevov...
a kupodivu dalsia zastavka, tentokrat v nejakej oaze s pramenom. bolo by to mozno fajn, keby dedinka uprostred nebola obohnana zeleznym plotom a odpadkami. ani som nemal chut to fotit...tu sme znovu nasho "guida" upominali, aby sme sa pohli, lebo nestihneme prist nacas pod duny na zapad slnka...
a na konci oazy, asi po 200 metroch znova zastavka... neuveritelne? nie, realne...
a po dalsom trmacani a dychani horuceho prachu sme dorazili do campu. Bolo 18:15 a slnko prave zapadalo. kym sme sa stihli vyskriabat na prvu asi 30m dunku, uz bolo dole a nemalo zmysel sa trepat na tu vyssiu (300m) k ostatnym turistom (ktori tam vlastne nemali podla guida byt), ktori si nafotili zapad nad najvacsou piesocnou pustou v Maroku - Chigaga (cislo 3)
druhy den rano, po prebdenej noci z roznych dovodov (celkova nasratost, Petrova vyblitost, horucava, hluk turistov - ktori tu nemali s nami byt - a guidov) sme si privstali a vybehli na duny pozriet aspon vychod slnka a porobit nejake fotky...
cesta spat bola umorna, ale trosku prijemnejsia ako den predtym. bola viacej vyjazdena, tak to tolko nenatriasalo
dorazili sme do M´hamid, kde konci-zacina asfaltka a premeni sa na nieco taketo, co skonci v pusti rozptylene v prachu a piesku
miestni sa snazia postup piesku zastavit takymito hradzami z palmoveho listia
"Za boha, za krala, za narod" - ako po celom Maroku
v noci by som tu nechcel ist prilis rychlo a vsimnut si to... ta vzdialenejsia znacka so sipkami...
po navrate spat do Zagory sme mali pokec s Guidom, kde sa Katke (mala mu co povedat) vratil hlas a nam vsetkym cast penazi. trvalo to asi hodinu za asistencie jedneho zo znamych toho mantaka. a potom hor sa na nakup jedla a vody. cestou sme este nasli pripravy na nejaky fest, ale ten sme tam uz nezazili. tak sme sa len tak motali po meste a blizkom okoli, a na druhy den sa pobrali smer Ouarzazate a dalej do Er Rachidia
na nakupoch...
pod balkonom hotela bola skola a rano sa tam takto detvaky zoradia, dievcata na jednu a chlapci na druhu stranu. najprv su dovnutra pustene dievciny a potom chalani
chranme si co nase je...
tento pan sa usmieva po celej krajine z bilboardov a inych obrazkov. ludia ho maju radi. zriaduje po celej krajine skoly, zvysuje gramotnost, otvara nemocnice a celkovo sa stara o narod. to je aspon jedna strana nazorov. s opacnym sme sa nestretli.
opat sme prechadzali cez Boumalne du Dades, kde sme minuly rok stali na dva dni
velmi popularna zalezitost, telefonnych budiek maju minimum, ale telebutikov je na kazdom rohu niekolko
marocka alternativa cerveneho kriza
uz ho vezuu
cesta popod Vysoky Atlas bola dlha, ale bolo na co pozerat. hory su tam uzasne
aj svoj Krivan maju
Er Rachidia (cislo 4)- nam nesympaticke mesto. hned na druhy den rano po prichode sme z neho utekali do Azrou. ale vrabciaci v strede mesta boli spokojni
my vzhladom k takymto nocnym navstevnikom hotelovych izieb a toaliet ani nie...
europania si to tu celkom vedia uzit. je ich vidno na dopravnych prostriedkoch vsetkych moznych kategorii
pohlad z upatia Vysokeho Atlasu na Stredny Atlas, kde sa nachadzal nas ciel - Cedrove lesy a makaky okolo mesta Azrou
este jedno obzretie na Vysoky Atlas niekde pri meste Midelt
zda sa vam to povedome?
zalesneny Stredny Atlas
stret dvoch terennych dopravnych prostriedkov. aj ked ten napravo je pomalsi, ale asi prejde vacsie extremy
zvlastna volba miesta na byvanie, ale asi im to vyhovuje
prve cedre
policajne zatarasy "liege" su na konci kazdeho vacsieho mestecka. za tu hranicu mozu ist iba auta s povolenim
a prva opica so sebevrazednymi sklonmi
Azrou (cislo 5), mesto vybudovane francuzmi ako letovisko a lyziarke stredisko pri starsej marockej dedine
novopostavena mesita pri starej casti mesta
spravili sme si poobednajsi vylet k najstarsiemu cedru v Maroku - Cedre Gouraud. jediny problem je, ze je uz minimalne niekolko rokov mrtvy. ale zije pri nom ina atrakcia a to su makaky. je to jedine miesto v severozapadnej afrike, kde ich je mozno vidiet takto volne v prirode. zdrziavaju sa ich tu cele tlupy a domaci to vyuzivaju a buduju si tu stanky so skamenelinami a podobnymi turistickymi nezmyslami
opice turistov tiez vyuzivaju a cely den sa potlkaju okolo a cakaju, co im kto da na zozratie
tu sa odohral asi takyto monolog: Ahoj Minkey. Pocuvaj, Ty si taka mala a uz takto chodis po zobrote. Ze sa nehanbis. Mala by si radsej aj s kamaratkami odist niekde do lesa a ostat tam
ale vsetky boli v nasej pritomnosti celkom uvolnene
tu je vidiet vplyv francuzov. vyzera to tu ako niekde v Provence...
dalsi priklad europskeho turizmu. tito chalani boli velmi hrdi na to, v com sa vezu
vystavba v plnom prude. niekde obycajne rodinne domky, ako tento
a niekde rozpravkovy palac, pravdepodobne buduci hotel
naozaj to takto nasikmo rastie a kvitne- vid stromy dole v strede
a volavky sa stahuju na noc...
tento nas strazil, aby na nas svabi neliezli, ako ten v Er Rachidia
Tato budova, alebo co to je, by malo byt nieco ako lokalne umelecke centrum. umelci tu vyrabaju svoje diela a hned ich aj predavaju. vyzera to tam ako keby sa tam zastavil zivot (aj ceny) niekedy v 50-tych rokoch. polovica z nich akoby nemala zaujem nieco predat. sedia, kukaju, ked prejdes okolo, ani sa neobzru. teta, ktora manazovala jedneho rezbara sama hned dala zlavu, ktoru nikto nepochopil. nieco stalo napr. 60Dh a ona hned povedala: ale tebe to dam za 20Dh. skoda, ze tam nebolo co nakupovat...
takto pekne vyzera stare Azrou
a takto pekne vyzera nove Azrou...
a dokonca maju zavlazovany futbalovy travnik
na druhy den sme sa vybrali na poobednu vychadzku do lesa pozriet opice. do lesa sa vstupit neda, lebo ma neskutocne husty podrast. takze sme asi 5km slapali do kopca po asfaltke smerom k parkovisku, kde sa zdrzuju makaky. az asi 2km pred vrcholom nam zastavil chlapik a hodil nas kam sme chceli. prisli sme ale v case, ked opice uz pomaly odchadzali do lesa si robit hniezda na noc, takze toto bola jedna z poslednych, asi lenivych. tak sme sa presli po cedrovom lese a ked sme po pol hodine prisli spat, po opiciach nebolo ani stopy
toto kino uz asi nefunguje
v den odchodu sme si este nenechali ujst miestny souq. bol fakt dost velky. mali na nom byt horali z Atlasu, ktori tam chodia predavat koberce. nakoniec tam boli az dvaja. ale cast so zeleninou a dobytkom bola zaujimava
jeden z predavacov kobercov. ale tieto kusy nedosahovali kvality nakupenych veci, ktore sme uz mali pobalene. tie sme kupili predosly den u jedneho priekupnika, ktory dodava koberce do Fes-u a Marrakecha a aj do Europy a Ameriky
pri odchode z Azrou sa strhla hrozna veterna burka. zacalo znovu prsat a my sme mali batohy na streche autobusu... az na dalsej zastavke v Ifrane sme to dostali dovnutra
a po roku sme znova vo Fese (cislo 6)
tentokrat nebol piatok, ako minule, a preto bolo vsetko pozatvarane, ale tentokrat sme vystihli obdobie Ramadanu. takze vsetko bolo cele dni pozatvarane, az navecer vacsina obchodnikov otvorila svoje kramky. to sa tykalo aj jedla. bol problem zohnat aj chlieb pocas dna.
samozrejme, ze sme isli Renate a Petrovi ukazat najvacsie tanneries (kozekuzne). je to jedno z najfotogenickejsich miest v Maroku
uplnou nahodou sme nasli tohoto chlapika. minuly rok si Katka nechvala urobit henove ornamenty na ruky jednej slecne. ta nas zobrala do jedneho kobercoveho obchodu. chlapik tam mal naozaj pekne kusky. ale hlavne jeden kus bol naozaj skvely. bol to koberec a pastierky kabatec zaroven. vlneny, husty, pekne vysivany hodvabom. len pytal trosku moc. tento rok tam Katka isla s tym, ze by si ho, ak ho este bude mat, kupila. pri vecernej potulke sme ale hladali taburetky pre R&P a vosli do jedneho obchodika. Katka chvilku pozerala na chlapka a potom sa ho spytala, ci si ju nepamata. a bol to on a dokonca si aj pamatal. a Katka nakoniec ten kabatec kupila...lacnejsie samozrejme. dokonca aj R&P dostali naozaj dobre ceny na taburetky. dalej uz nemalo zmysel zjednavat, inde po zjednavani boli ceny o 100% vyssie.
z Fesu do Marakecha sme sa viezli pekelnym vlakom. asi 8 hodin umorneho tepla. dorazili sme asi o 8 vecer a ostali nasledujuci cely den. po dvoch nociach sme uz z Maroka odchadzali spat do UK
takze to znamenalo otrieskat posledne prachy na miestnom souq-u... a ze sa nam darilo
takto zacina kazdodenna vecerna show jedla a poulicnych radobyumelcov
v jednej casti namestia sedia rozlozeni samani, alebo nejaky ludovy liecitelia
skoda, ze som nenafotil tych dveri viac, mohlo to byt zaujimavejsie
toto je tohtorocny ulovok. niektore z masiek su naozaj stare a dovezene z Mali a Burkina Faso (ta nalavo dole je 73cm vysoka, ostatne su okolo 40-45cm)
tento dvoj-kobercek je z vlny a je presivany hodvabom (0,55m x 2m)
tento je cisto hodvabny (1m x 1,5m)
a tento je opat vlneny a hodvabom presity. toto je kus, za ktorym Katka isla do Maroka. kabat, koberec a prehoz v jednom (1m x 1,75m)
toto je ta teplejsia strana
celkom slusne velky prehoz na postel z tavej vlny (1,75m x 2,5m)
vlneny "zabkovy" kobercek. bol tiez dvojity, ale polovica uz ostala v Londyne (tato polovica 0,5m x 1m)
a tieto vecicky sme si priniesli minuly rok
tato fesanda ma 76cm na vysku a asi 60 rokov. privezena bola z Mali
toto je berbersky styl (25cm)
okenica tuaregskeho domceka, kde je vyjav nejakeho pribehu svadby. nevesta je v dolnom rade s "X"-kom namiesto hlavy (45cm x 32cm)
naramok udajne z antilopieho rohu a striebra
pekne strieborne vecicky
tito privesky by mali byt symboly jednotlivych saharskych kmenov (udajne ich je 25). prvy by mal byt z Maroka, druhy z Mali. (4,5cm)
Tu je zopár obrázkov ľudí
